Bola to skutočne len náhoda, vďaka ktorej vzniklo jedno z najpozoruhodnejších a najčastejšie uvádzaných hudobných diel 20. storočia – Carmina Burana. Tieto Beurské piesne, alebo Piesne z kláštora Benediktbeuern dostali svoje meno podľa miesta, kde boli nájdené. V hornobavorskom kláštore Benediktbeuern.

Tamojší benediktínsky mnísi boli veľkými mecénmi umenia a vedy. V ich kláštore našiel útočisko aj jeden z popredných fyzikov Joseph von Fraunhofer. Dodnes sa v areáli kláštora nachádza Filozoficko-teologická vysoká škola s povážlivým renomé. Počas sekularizácie, na začiatku 19. storočia boli mnohé kláštory v Hornom Bavorsku pozatvárané a ich knžnice kompletne prevezené do mníchovskej Bavorskej štátnej knižnice. Touto cestou sa do Mníchova dostal aj Codex Buranus. No a Fortuna sa zaslúžila o to, aby sa dostali do rúk miestneho skladateľa, mníchovskeho lokálpatriota, Carla Orffa, ktorý tieto piesne razom zhudobnil.

Od  narodenia Carla Orffa uplynulo práve 112 rokov. Jeden z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia sa narodil 10. jula 1895 v Mníchove. Určite to nebola náhoda, že sa Carl začal čoskoro venovať hudbe. Okná z bytu famílie Orff neďaleko Nymphenburger Straße smerovali do blízkych kasární, z ktorých sa často ozývali rezké marše vojenskej kapely. Do jej rytmu pochodoval nielen Orffov otec ale aj starý otec. Marcálne zvuky vojenského tambourmajora neboli však jediným hudobným vplyvom na malého Carla. Orffovci muzicírovali radi aj doma. A bola to práve matka Paula, vyštudovaná klaviristka, ktora vypozorujúc nadanie svojho syna, čoskoro angažovala prvého učiteľa hudby.

Ako každá zámožná rodina v Mníchove, mali aj Orffovci pre svojho syna guvernantku. So svojou Resi trávil malý Carl väčšinu dňa. Toto prosté vidiecke dievča vzbudilo v Orffovi lásku k bavorským zvykom, kultúre a jazyku. Svojho “Goggolori” (bavorský výraz pre škriatka), ako mu so smiechom  hovorievala, vedela Resi vždy nadchnúť nejakou ľudovou rozprávkou, alebo povesťou.

Na vtedajšie pomery nekonvečná výchova sa azda zaslúžila aj o to, že Orff školu nedokončil a radšej sa venoval dráhe hudobníka a komponistu. Po skončení študií napísal niekoľko didaktických prác, v ktorých sa snažil o vytvorenie elementárnej hudby pre potreby hudobnej výchovy detí. Dôležitou zložkou tohto konceptu bol pohyb, rytmus, reč a hudba. Tomuto až priam antickému charakteru prikladal Orff veľkú vážnosť. Aj vo svojich dielach sa snažil o návrat k antickej dráme, o jej reflexiu a novú interpretáciu. Orffovo hľadanie “musikè” vyústilo do kompozície opier Antigonae,  Oidipus tyran či Prometeus. Všetko sú to diela na motívy Sofoklových tragédií. Pozornosť si určie zaslúžia aj jeho prepracovania Monteverdiho opier: Ariadnin plač, Orpheus, Lamenti a iné. Veľkou kapitolou sú taktiež opery na motívy bavorských ľudových rozprávok a povestí ako napríklad: Die Bernauerin (Bernauerka), Die Kluge (Chytráčka), Der Mond (Mesiac), Astutuli.

Osobitné miesto v tvorbe Carla Orffa však zaujíma Camina burana (svetová premiéra: 8. 6. 1937, Opera vo Frankfurte nad Mohanom), ktorá je spolu s ďalšími piesňovými cyklami Catuli carmina a Trionfo di Afrodite súčasťou triptychu Trionfi. Ich charakteristická zvukovosť a pôsobivá rytmika zasiahli revolučným spôsobom do dejín hudby. Úvodná časť O Fortuna je popri takých kompozícách ako Let Valkýr, Pre Elišku, Vivaldiho 4 ročné obdobia a iné azda najvyhľadávanejším hudobným motívom pre film a reklamu. Nemám nič proti citátom klasickej hudby v moderných mediách.  Reklama je určená pre človeka- konzumenta, ktorému je kritické myslenie cudzie. Dychtiac po spektakulárnosti a ukojení zmyslov  vypína myslenie a rozum, ktorý vie častokrát odhaliť nepohodlnosť a neúprosnosť argumentami podloženého faktu. Hudba k O Fortuna je skutočne spektakulárna. Ohurujúce je však aj posolstvo, ktoré sa skrýva za textom a hudbou tejto skladby: 

 O Fotuna/ ako mesiac/ tak premenlivo rastieš ty vždy či mizneš!-/ úbohý život!/ najprv zneužije,/ potom opantá/ hravo ten bdelý um/ skromnosť,/ veľkoleposť/ rozplynú sa sa pred ním ako ľad 

Carl Orff je pochovaný v Andechse, na bavorskom „svätom vrchu“, na ktorom stojí svetoznámy benediktínsky kláštor s rozvetveným merchandisingom. Jeho súčasťou je pridružený pivovar, produkujúci výborné ale silné pivo, ktorým si festivaloví hostia pri  každoročných Orffových hudobných slávnostiach radi spríjemňujú prestávkové debaty. Tento operný festival à la Bayreuth spĺňa veľmi dôležitú dramaturgickú úlohu v reflektovaní tvorby Carla Orffa. Nie je to len Carmina Burana, ktorá sa tu pravidelne uvádza. Každý rok ponúka festival v troch turnusoch tri rôzne Orffove diela. S veľkým úspechom ponúkli Orffove slávnosti inscenácie Antigony, Chytráčky, Mesiaca, Oidipa tyrana, Astutuli, Bernauerky. Carmina je síce jedno z najčastejšie uvadzáných diel, jej prevedenie sa však mnohokrát obmedzuje na koncertné pódiá. Hoci sa ani samotný Orff nevyjadril presne, či je Carmina dielom javiskovým alebo koncertným, jeho polodramatický charakter z času na čas využili niektorí režiséri a ponúkli divákom aj scénickú interpretáciu. Jeden z tých zaujímavejších projekov pochádza od francúzskeho režiséra Jean-Pierra Ponnella, ktorý svojím spracovaním a estetikou inscenuje akési panoptikum - barokové divadlo sveta. Ukážka. Z tejo interpretácie čerpá aj predstavenie v Andechse. Hellmuth Mattiasek tu inscenuje tanečné divadlo s alegorickými postavami, vykresľujúce jednotlivé príbehy Carminy burany, pozostávajuce z dvadsiatich štyroch  viacmenej uzavretých a autonómnych obrazov. 

Aj napriek umeleckej a geografickej provincialite si tento malý festival vydobil za posledné  roky  stabilné miesto v kalendári letných hudobných slávností. Toto pozoruhodné operné divadlo, ktoré vzniklo prestavbou kláštornej stajne si z roka na rok priťahuje čoraz viac divákov. Napriek nie práve najkvalitnejšej akustike a tak trochu stiesnene pôsobiacemu javisku oplýva toto miesto akýmsi nimbusom, ktorý je schopný opantať diváka a vtiahnuť ho do diania prezentovaného na asi 10 krat 10 metrov veľkom javisku. Musím sa priznat, že myslienka, prestavať stajňu a používať ju ako kultúrnu, ba dokonca divadelnú sálu ma uchvátila. Keď tak myslím na slovenské pomery, kde sa koncom júna zatvárajú nielen školy ale aj divadlá, neubránim sa úvahám o fungovaní takého projektu aj kdesi na Liptove, Záhorí, či Honte. Stajní máme na Slovensku dosť. Šikovných rúk tiež a s novou diaľnicou by azda nerobilo problémy voziť hostí na takýto festival hoci aj z Viedne. Dovolím si tvrdiť, že pri poctivo odvedenj publicite a popularizácii by si festival tohto druhu našiel svojich priaznivcov aj doma. Letná zábava nemusí byť predsa stále len o aquaparkoch, folklórnych slávnostiach, či festivaloch nezávislej hudobnej scény. Taký letný operný festival, či už v stajni, alebo niekde na zámku by mohol byť aj na Slovensku vyhľadávaným lákadlom zaručujúcim kvalitnú zábavu nielen pre náročného diváka. 

 Tento príspevok si môžete vypočuť a stiahnuť na váš MP3 prehrávač aj vo forme podcastu./ Čo je to podcast?