Zatiaľčo sa prvá slovenská operná scéna zmieta v koncepčných a existenčných problémoch, najmladšia a najmenšia slovenská opera v Banskej Bystrici sa zaskvela vynikajúcou a vôbec nie konvenčnou inscenáciou pucciniovskej klasiky, Madama Butterfly. Do opery pod Urpínom zavítala dcéra Edity Gruberovej Barbara Klimo, ktorá tamojšiemu publiku ponúkla inscenačne zaujímavu a režijne presvedčivú inscenáciu s prvkami psychologického realizmu. Aj tentokrát mal v rukách taktovku Marián Vach, ktorý opäť ukázal, že taliansky verizmus mu sedí. Ale najprv sa prenesieme do Hollywoodu, aby sme sa rozlúčili s poslednou veľkou divou amerického filmového plátna, Elizabeth Taylor. pokračovanie článku
Majster filmového psychologického realizmu Michael Haneke opäť raz dokázal rozpitvať vnímanie diváka a postaviť historické skutočnosti do prekvapivých súvislosí. Koprodukčný film Biela stuha, držiteľ Zlatej palmy z minuloročného Cannes a čerstvo ocenený za najlepší európsky film roka sa bude uchádzať o Oscara® za najlepšiu cudzojazyčnú produkciu. Malá kritika na historicko-kritický fim, ktorého skryté dimenzie sú viditeľné aj bez 3D okuliarov. pokračovanie článku
34. epizóda podcastu Šumenie. pokračovanie článku
Máloktorý štát sa k svojej histórii stavia tak ignorantsky ako ten slovenský. Nezáujem o vyvážené, kvalifikované a od akýchkoľvek izmov a emócií oslobodené spracovanie národných dejín, ktoré je jedným so základných pilierov každej štátnosti a uvedomelej občianskej spoločnosti je na Slovensku častokrát pračudesným spôsobom prekladaný naivným, ba až detinským prístupom k ich vyzdvihovaniu v prospech pochybnej a miestami až vulgárnej glorifikácie národného povedomia. Dnešné oslavy a manifestácie, vyzdvihujúce význam založenia klerofašistického Slovenského štátu z vôle nacistického Nemecka pre slovenskú štátnosť a minimálny odpor zo strany (aj odbornej) verejnosti len poukazuje na bezmocnosť a podvíživenosť, s ktorou sa pasuje slovenské národné povedomie. pokračovanie článku
Dlho a hlavne s napätim očakávali (nielen) slovenskí priaznivci operného umenia novú inscenáciu hudobnej drámy Eugena Suchoňa, Svätopluk. V predpremiérovom ošiali sa veľa špekulovalo o obsadení náročných speváckych partov, a o réžii Juraja Jakubiska, ktorý slovenské publikum polarizoval už pred rokmi inscenáciou Krútňavy. Som presvedčený, že novému Svätoplukovi by úloha novátora inscenačnej tradície v Opere Slovenského národného divadla aj celkom pristala. Myslím si, že je už načase, pozrieť sa na dramaturgiu a réžiu klasického diela aj slovenskej opernej literatúry optikou avansovaného divadla. Nezvládnutá réžia, prvoplánová dramaturgia, divadelne neúčinná scénografia a pokryvkávajúce výkony mnohých hlavných postáv, vrátane hudobného naštudovania, sa však stali len symbolickou inscenáciou pomerov na prvej slovenskej opernej scéne, sprevádzajúce chaos, netransparentnosť a miestami, žiaľ, aj obrovská nekvalifikovanosť. Suchoňov Svätopluk nie je žiadne ľahké sústo. Tentokrát si na ňom vylámala zuby Opera Slovenského národného divadla. pokračovanie článku
Bavorská štátna opera v Mníchove otvorila novú divadelnú sezónu. Pod novým intendantom, s novým konceptom a polarizujúcou inscenáciou. Na premiéru Verdiho temného diela, Macbeth v réžii rakúšana Martina Kušeja, reagovalo publikum nesmierne búrlivo. Z hľadiska častovalo režijný tým búrlivým bučaním, počuť však bolo aj nadšené "bravó" výkriky. pokračovanie článku
Virtuálna realita Second Life je častokrát označovaná za najväčšiu schizofréniu na internete. Človek inscenuje sám seba do podoby avatára, ktorý zväčša kompenzuje fyziologické nedostatky užívateľa a v chatovej komunikácii má možnosť opraviť a premyslieť svoje vyjadrenia, ešte pred tým, ako stlačí klávesu enter. Avatári, s ktorými užívateľ v Second Life komunikuje, tak vnímajú inscenovaný a riadený výstup, ktorý má zo správaním osoby IRL (In Real Life) mnohokrát len pramálo spoločné. Odmietanie Second Life na základe takýchto povrchných pozorovaní ako hru, ktorá iba simuluje a supluje skutočný život by bolo príliš krátkozraké. pokračovanie článku
Dejiny umenia sú na ženy maliarky neobyčajne skúpe. Niekoľkotisícročné dejiny maľby akoby písali, či maľovali výlučne muži. Najnovšia výstava impresionistiek vo Frankfurte nad Mohanom sa toto klišé pokúša vyvrátiť. Úspešne. pokračovanie článku
Život sa s nami nehrá. Len málokto si môže povedať, že dosiahol všetko čo chcel, po čom túžil, že rovnakým dielom miloval a bol milovaný, a len niektorí dokážu povedať, že ten ich život bol k nim naozaj férový. Tí ostatní stále hľadajú. Niektorí idú dokonca ďalej, a v snahe ukojiť svoje nenaplnené túžby, zakladajú paralelnú existenciu, ľudovo povedané, vedú druhý život. Dnešná doba so všetkými tými sociálnymi sieťami, usilovne podporovanými globálnou komunikačnou sieťou internet, ponúka tomuto zámeru výdatné podhubie. Popri námestiach, kluboch a kaviarňach sa etabloval nový komunikačný priestor, takzvané metaverzum. Jedným z najväčších metaverz sa za posledných pár rokov stal virtuálny svet Second Life, medzi užívateľmi známy pod skratkou SL. pokračovanie článku
22. február 1943. Po krátkom výsluchu a spektakulárnom odstrašujúcom procese boli v Mníchove za vlastizradu odsúdení a zvraždení súrodenci Schollovci - dve výrazné osobnosti nemeckého odboja proti nacistickej diktatúre a zakladatelia odbojovej organizácie Die weiße Rose (Biela ruža). pokračovanie článku
Tak, a je to tu. Koncesionárske poplatky bude musieť odteraz zacvakať každý. Televízor netelevízor, rádio nerádio. Nechcete ich platiť? Mám pre vás návrh. Kúpte si starý salaš na lazoch, odhláste elektrinu, počítač darujte nejakej škole a nezabudnite si vykopať suchý záchod. Pre istotu. Lebo jedinou istotou zostáva, že vás v budúcnosti určite niečo alebo niekto zas raz nasr(dí). pokračovanie článku
Pre všetkých milovníkov vážnej hudby dávam do pozornosti záznam z predstavenia Tristan und Isolde, vysielaný z milánskej La Scaly pri príležitosti 125. výročia skladateľovho úmrtia. Dnes večer o 19:05. pokračovanie článku
Richard Wagner - jeho osobnosť, život a dielo je na druhom mieste čo do počtu napísaných kníh. Viac prác sa napísalo už len o zázrakoch, živote a osobe Ježiša Krista, tretie miesto v rebríčku osobností zaujíma Napoleon Bonaparte. Dnes uplynulo práve 125 rokov od úmrtia tohto - podľa Thomasa Manna - skladateľa veľkého a trpiaceho ako 19. storočie. Kultúrny svet oslavuje, ten slovenský ešte stále prešľapuje. pokračovanie článku
Vždy som si myslel, že postavenie a dôležitosť médií v rozvinutej demokratickej civilnej spoločnosti netreba zdôrazňovať. Po prečítaní rozhovoru s Richardom Sulíkom v dnešnom vydaní SME sa mi však zdá, že pripomínať si ich charakter nie je zrejme nikdy zbytočné. Charakter verejnoprávnych médií financovaných koncesionárskymi poplatkami ako garant nezávislosti a vyváženosti je v dnešnom komerciou presýtenom mediálnom svete žiadaný viac ako inokedy. pokračovanie článku
Bol piatok večer. Nevedel som už čo so sebou. Písať sa mi nechcelo, od celodenného čítania ma už pálili oči. Do dramaturgie môjho večera zasiahol opäť Deus ex machina v podobe telefónu. Moje číslo na opačnej strane vyťukala jedna milá známa, hlasne mávajúca abonentkou koncertnej rady G, Mníchovskej filharmónie. Nie som veľký fanúšik zaprášených konzervatívnych abonentných rád. Známa však musela odcestovať a ja som veľmi rád vyhovel jej prianiu, nenechať abonentku prepadnúť. pokračovanie článku
1. december je svetový deň boja proti AIDS a nákaze vírusom HIV. Od istého času ho prežívam veľmi intenzívne. 1. december je dňom, kedy si dôraznejšie ako inokedy uvedomujem, že proti ignorancii a intolerancii treba bojovať vždy. Nielen jeden deň v roku. pokračovanie článku
Zasneženou a mrazivou novembrovou krajinou znejú fanfáry. Z námestí sa ozýva štrngot kľúčov, zvonenie budíkov, ulicami plápolajú slovanské trikolóry. Republika, vtedy ešte tá československá je v eufórii. Všade je vidieť usmiatych ľudí, na každom rohu postávajú skupinky a živo diskutujú. V školách, závodoch a kultúrnych ustanovizniach sa štrajkuje. Niežeby sa nepracovalo. Práve naopak. Všade s vyrába európska história. Vedie sa dialóg. Búrajú sa hranice, vztyčujú nové ideály, vzduchom sa nesú tak exotické vône dlhé roky dusených myšlienok a práv. pokračovanie článku
Divadelné predstavenie rozpráva divákovi zväčša nejaký príbeh. Prihovára sa mu vo forme vyrozprávanej skutočnosti, či vymysleného sledu udalostí, pretavených do deja, príbehu. Tento príbeh rozprávajú a podávajú na javisku herci a herečky, pracujúci s prirodzeným jazykom, pohybujúc sa podľa vopred naštudovanej a režisérom určenej choreografie, v jasne ohraničenom priestore, používajúc rôzne rekvizity, ktorými dokresľujú a stvárňujú postavu, zdieľajúcu inscenovaný príbeh. Výstavba takéhoto predstavenia je jasná. Po krátkom úvode sa jednotlivé postavy prezentujú, formou nejakej intrigy, či zápletky sa ocitnú v istej dramatickej situácii. Divák sa buď baví na nevedomosti postáv, pretože on sa podieľa na príbehu ako vševediaci pozorovateľ, alebo je postupne konfrontovaný s ďalšími a ďalšími zákutiami deja, či jeho zvratmi vyplývajúcimi z charakteru, či konania postáv. Zvrat v deji nastane zásahom zvonka, či zvnútra rozprávaného príbehu a ten smeruje k úspešnému rozuzleniu zápletky. Jasné ako facka. Večer sa začne, večer sa skončí. Dej plynie od alfy k omege, podľa presných dramatických pravidiel. Divák je buď spokojný s tým, že to čo vidí nepostihlo jeho, alebo sa na základe vlastných skúseností stotožňuje s postavami na javisku. Smeje sa s nimi, trpí, zúčastňuje sa na rozuzlení, dištancuje sa od neho. Akoby bolo medzi diváckou sálou a javiskom nainštalované pomyselné zrkadlo, odrážajúce stovky osudov a životných príbehov, v publiku sediacich divákov. Lenže čo ak sa takéto predstavenie úmyselne zriekne všetkých týchto divadelných schém a foriem? Príbeh nie je rozprávaný kontinuálne, ale viacvrstvovo, prirodzený jazyk je nám nezrozumiteľný, jeho podiel na zrozumiteľnosti deja je banálny a marginálny. Obrazy a kulisy prezentované na hracom priestore vystupujú len ako citácie, ako kontúry a barličky pozývajúce zapojiť sa do geniálnej a dobrodružnej hry, zvanej interpretácia. Čo s takým predstavením, v ktorom nie je na javisku jediný herec, ani jedna postava. Doslova motorom divadelného večera je obrovská mašina, ktorá sa snaží votrieť do priazne jediného človeka - postavy v hlavnej úlohe, ktorou je divák sediaci v publiku. pokračovanie článku
-"Hor sa na Ameriku! Zaútočíme!"- Takto znel jediný záver tohtoročného rokovania štyridsiatich piatich členov paneurópskeho kultúrneho združenia Artemis, zasadajúceho každý rok na vyradenej bývalej vojenskej výcvikovej fregate Brabant z roku 1869, prerobenej na luxusný hotel s reštauráciou, kotviacej v belgickom prístave Nieuport. Román na mori Hansa Pleschinskeho je zábavnou interpretáciou historickych udalostí ako aj prekvapivou analýzou zmýšľania klasických európanov so všetkými tými žabomyšími vojnami a ich posadnutosťou umením a kultúrou. pokračovanie článku
V dnešnej epizóde sa zamyslíme nad témou: "Podcasting na Slovensku a vo svete", povieme si niečo o podcastoch Slovenského rozhlasu a budeme si hrať aj trochu hudby. Ako vždy, aj tentokrát poteším najmä milovníkov vážnejšieho žánru: V podaní Ellaine Hunt Lieberson si vypočujeme áriu G. F. Händela z opery "Xerxes" Ombra mai fu, známu aj ako Largo z opery "Xerxes". Pre tých menej zdatnejších v dejinách hudby pripomínam, že sa jedná o absolútny operný hit a neviem si predstaviť, že by mohol byť niekomu neznámy :-) pokračovanie článku
Svoje narodeniny budem oslavovať len v kruhu najbližších priateľov a rodiny, v malom hoteli na Starnberskom jazere. Takto citovali Sueddeutsche Zeitung vyhlásenie Leni Riefenstahl, ktorá v auguste 2002 oslavovala svoje sté narodeniny. 22. augusta popoludní som chcel ísť opäť raz na kávu do môjho obľúbeného lokálu u nás vo Feldafingu, do reštaurácie hotela Kaiserin Elisabeth. Bol pekný letný podvečer, z parku a zelene navôkol vyžarovalo teplo augustového slnka, ktoré rozohrialo kmene a koruny prastarých stromov. Tešil som sa na mondénnu terasu hotela so stoličkami z tridsiatych rokov, na ktorých ostal sedieť čas, zabudnutý a opustený. Tešil som sa na zakrádajúci sa večer a pre oči tak blahodárny výhľad na alpskú panorámu, mihotajúcu sa v rozohriatom vzduchu. Približujúc sa k hotelu som už zďaleka videl policajné autá, hliadkujúcich strážcov poriadku a zátarasy. Ten malý hotel na Starnberskom jazere, v ktorom svoje stotiny oslavovala jedna z najkontroverznejších umeleckých postáv dejín, Leni Riefenstahl, bol práve onen môj obľúbený lokál - terasa hotela Kaiserin Elisabeth vo Feldafingu. pokračovanie článku
Aj vy sa pýtate, čo majú tieto dve témy spoločné? Nuž, je to celkom jednoduché. Obe sú produktom Studenej vojny. pokračovanie článku
Nemám rád zovšeobecňujúce, triviálne formulácie, ide ma však rozhodiť, keď sa na ich šikmú plochu dostane médium ašpirujúce na prívlastok seriózne a mienkotvorné. Priznávam, že voyerizmus je človeku vlastný. No nemám rád, keď sa ukája triviálnymi, lacnými zovšeobecneniami, tak ako hlad v neosobných reštauráciách s rýchlym občerstvením. pokračovanie článku
Niekoľko dôvodov, prečo ísť do Národného na novú Butterfly. V piatok, 5. októbra má v Opere SND premiéru jedno z najobľúbenejších a najhrávanejších diel svetovej opernej literatúry – Madama Butterfly od Giacoma Pucciniho, v rézii Petra Konwitschneho. pokračovanie článku
V piatiok, 5. októbra má v Opere SND premiéru jedno z najobľúbenejších a najhrávanejších diel svetovej opernej literatúry – Madama Butterfly od Giacoma Pucciniho. pokračovanie článku
Dnešná epizóda vznikla pri príležitosti najväčšej ľudovej zábavy na svete, ktorá začína v bavorskej metropole zajtra a potrvá 16 dní. Zamyslíme sa nad tým, kde by bol dnes Oktoberfest, nebyť Bratislavského mieru v roku 1805. pokračovanie článku
Bratislava, 26. december 1805. Bitka troch cisárov na Slavkove skončila triumfálnym víťazstvom napoleonských vojsk. Vojnou vyčerpané Rakúsko bolo prinútené uzavrieť s Fancúzskom prímerie, ktoré vošlo do dejín ako Bratislavský mier. Cisár Napoleon nebol jediným víťazom. K hostine s vojnovou korisťou boli pozvané napríklad aj početné nemecké kniežatstvá a grófstva, bojujúce na strane Francúzska. Jedným z nich bolo aj kniežatstvo Bavorsko, ktoré ako "malé ďakujem" za pomoc Napoleonovi v boji proti nepriateľovi získalo územia Franska a Švábska a bolo povýšené na kráľovstvo. Mladé kráľovstvo si začalo budovať švoju národnú hrdosť. Nová kráľovská dynastia Wittelsbachovcov otvorene proklamovala blízkosť k ľudu. Početné ľudové zábavy a veselice sa stali nástrojom na umocnenie národného povedomia a vernosti monarchii. pokračovanie článku
Slovo podcast je zložené z dvoch častí. Prvá časť je odvodená od IPOD-u, obľúbeného MP3 prehrávača firmy Apple, ktorý významným spôsobom zasiahol do trhu so zábavnou elektronikou. Druhá časť je odvodená od anglického slova Broadcast, čo znamená vysielanie. U podcastu sa teda jedná o akési vysielanie pre MP3 prehrávač, ktoré si záujemca môže pomocou takzvaného RSS-Feedu stiahnuť na svoj počítač, či prehrávač a vypočuť si ho v ľubovoľnom čase. Rôzne podcasty môžu byť tak podľa záujmu poslucháča namixované do individuálne zostavenej "rádioshow" s vysokou informačnou hodnotou, ktorú si je možno vypočuť kdekoľvek a kedykoľvek. pokračovanie článku
No a potom sme boli predstavení jednému obtlstlému grécko – americkému dievčaťu. Hovorila otrasným newyorským akcentom. Úžasne stŕpnutá a strojená matróna. Počúvať ju bolo hotovým utrpením. Oveľa väčším nešťastím však bolo pozerať sa na ňu. Oblečený mala čierny kostým, ktorý jej bol hrozne tesný, takže ešte zdôrazňoval jej prekypujúce boky a poprsie. Celý tento zjav korunoval klobúk v raffaelovom štýle. Všetko na nej bolo akési priveľké. Oči, ústa, nos, v celej jej opulencii sa vynímali jej nadmerne ochlpené nohy. Neodvažoval som sa ani len pozrieť na Lucchina. Nakoniec prišiel Serafin, ktorému neušlo, ako je jeho chránenkyňa mustrovaná a hneď mu bolo jasné že jej prezencia len ťažko mohla splniť náročné kritériá prísnych pozorovateľov. Z tejto prekérnej situácie sa jej snažil pomôcť: "Poď Maria, budeme trochu muzicírovať". Starý pán sa posadil za klavír a zanôtil niekoľko akordov z Verdiho Traviaty. Zatvoril som oči, lebo Violettu som si vždy predstavoval ako jemné zraniteľné stvorenie a túto ilúziu som si nechcel nechať vziať. Keď začala Callas spievať, zmenila sa na dámu s kaméliami. Vôbec sa nepokúšala spievať ako zraniteľné stvorenie. Naplno vytiahla všetky registre. A ono to fungovalo. pokračovanie článku
Raz za čas s prekvapením zistím, že filmy, ktoré som si chcel ísť pozrieť do kina už nehrajú a že už dávno vyšli na DVD. Vtedy zájdem do najbližšej požičovne a nestačím sa diviť, čo všetko som zameškal. Minulý víkend u nás opäť lialo ako z krhly a tak bol najlepší čas dobehnúť zameškané cineastické ambície. Vybral som si nezvyčajný film, mne neznámeho mexického režiséra del Torro pod názvom Faunov labyrint (El laberinto del fauno), z roku 2006. pokračovanie článku
Vždy ráno som mimoriadne citlivý na zvuky v mojom okolí. Neznášam zvonenie budíka – kto by ho mal rád – nemám rád hlasnú hudbu, či škripot holiaceho strojčeka preháňajúceho sa po čerstvom strnisku. Čím skôr musím vstať, tým horšie na mňa tento zvukový smog pôsobí. V nedeľu som musel vstávať veľmi skoro. Predstavenia na Festivale Richarda Wagnera v Bayreuthe nielenže trvajú dlho, ale aj skoro začínajú. Pred sebou som mal 230 kilometrov cesty do bavorskej, lepšie povedané franskej provincie a nechcel som prísť na poslednú chvíľu. Už tradične, aj v to ráno, som sa vyhýbal akéjkoľvek zvukovej kulise: Žiadne rádio, nijaká wake-up muzička, jediným zvukom, ktorý som bol ochotný vnímať bola pieseň chrchotajúceho kávovaru. Hlavou sa mi preháňali ćelkom iné zvuky, či lepšie povedané, hudba. Let Valkýr, Predohra, Winterstuerme wichen dem Wonnemond,... To som ešte nevedel, že večer nebudem môcť práve kvôli tejto hudbe zaspať. Akustika festivalového divadla v Bayreuthe je jedinečná. Lenže o tom som dovtedy len počul. pokračovanie článku
Bodamské jazero sa ponára do tmy. Ticho, ako zákerná intriga sa ponad temné vody zakráda tma . Najväčšie jazerné javisko na svete svieti do tmy ako jagavý amulet - ochrana pred nešťastím ale hlavne pred nepriaznivým počasím. Od Álp sa ozýva tlmená ozvena hromu. Všetkých 7700 divákov s obavami upiera zrak k oblohe. Spŕchne? Nespŕchne? Tohto roku ponúkajú bregenzské slávnosti na Bodamskom jazere opäť vážny kumšt s tragickým koncom, symfonický thriller - Toscu Giacoma Pucciniho. Odrazu všetko stmavne a hľadiskom zarezonuje ďalší hrom - úvodné brutálne a surové akordy tyrana Scarpiu. pokračovanie článku
Doktorand na Institut für Theaterwissenschaft der Ludwig-Maximilian-Universität München. Estetik, teatrológ a divadelný kritik.
234193185 / aktuálne: 
schumenie
schumenie(a)gmail.com
